Britské voľby v tieni antisemitizmu

Britské voľby v tieni antisemitizmu

Boris Johnson by si za svoje klamstvá o brexite zaslúžil nejakú formu karmickej spravodlivosti. Tá ho však v týchto voľbách asi nepostihne — a buďme zato radi.

Voľba, ktorej čelia britskí voliči vo väčšine parlamentných obvodov je totiž binárna. Ak nerátame Liberálnych demokratov, ktorých kampaň bola sklamaním, alternatívou k fabulátorovi Johnsonovi je dnes extrémista Jeremy Corbyn. Jeho víťazstvo je síce nepravdepodobné, jeho dôsledky by však boli výrazne mrazivejšie.

Corbynov extrémizmus nie je hyperbolou — ani otázkou ideológie či vkusu. Stranou ponechajme jeho program hospodárskej politiky a znárodňovania – ten je na corbynizme problematický asi najmenej. Nejde dokonca ani o jeho postoj k Severoatlantickej aliancii, o ktorej Corbyn v roku 2014 povedal, že by bolo lepšie, keby vôbec neexistovala, či o jeho slová, že Putinov útok na Ukrajinu je výsledok vojnového štvania NATO. Najväčší problém s lídrom labouristov je inde – v jeho antisemitizme.

V roku 2012 sa Corbyn zastal „umelca“, ktorého grafiti vyobrazilo bankárov s výrazne semitskými črtami, hrajúcich monopoly na doske postavenej na chrbtoch pracujúcich. O rok neskôr povedal, že „sionisti“ nerozumejú „anglickej irónii.“ Až do roku 2013 sa zúčastňoval na akciách organizovaných protiizraelskou skupinou Deir Yassin Remembered, ktorá zastrešovala viacero prominentných popieračov holokaustu a s ktorou už v roku 2007 prerušila styk aj oficiálna Kampaň solidarity s Palestínou.

Na iránskom propagandistickom vysielači Press TV Corbyn moderoval šou Comment. V roku 2009 zaštítil seminár v britskom parlamente s Diabom Abú Džahdžom, ktorý bol v tom čase známy svojimi karikatúrami, v ktorých si robil žarty z holokaustu. Pár mesiacov pred svojím zvolením za lídra labouristov verejne obhajoval anglikánskeho vikára Stephena Sizera, ktorý sa vraj „odvážne postavil sionizmu“. Sizerovi pritom cirkevná vrchnosť vo februári 2015 zakázala používať sociálne siete po tom, čo na Facebooku tvrdil, že Izrael nesie zodpovednosť za útoky z 11. septembra 2001.

Od roku 2015 už tucet prominentných labouristov zo strany na protest voči Corbynovi odišlo. Niektorí sa stali tvárami Liberálnych demokratov. Iní sa pridali ku konzervatívnym odpadlíkom v centristickom proeurópskom hnutí Change UK.

Minulý mesiac Jewish Chronicle zverejnil prieskum, podľa ktorého by 47 percent britských židov „vážne zvážilo emigráciu“ v prípade, že by sa Corbyn stal ministerským predsedom. 87 percent z nich si zasa myslí, že Corbyn samotný je antisemita.

Ephraim Mirvis, vrchný britský rabín, tak nedávno pristúpil k nevídanému kroku: verejne vyjadril obavy o „morálny kompas krajiny“ v prípade, že Corbyn voľby vyhrá. Corbynove tvrdenia, že vedenie labouristov proti antisemitizmu v straníckych radoch bojuje, pritom označil Mirvis (za ktorého kritiku sa postavil aj arcibiskup z Canterbury, najvyššie postavený predstaviteľ anglikánskej cirkvi) za „klamlivú fikciu“. Rovnako investigatíva zverejnená tento víkend v Sunday Times ukazuje, že i za tie najšokujúcejšie prejavy antisemitizmu, vrátane popierania Holokaustu, členov strany len zriedka stihli akékoľvek sankcie — a ešte zriedkavejšie pozastavenie členstva. „Žid je horší než Čierna smrť, horší než vírus Ebola, Žid predstavuje čisté zlo“, napísal na Facebook člen strany David Cooper z grófstva Nottinghamshire. Vylúčený zo strany bol až o 10 mesiacov neskôr.

Ak sa najstaršej demokracii na svete nepodarí po rokoch bláznenia s brexitom obnoviť zdravý politický stred, bude mať problém — a s ňou my všetci. Náhrada ľahkovážneho euroskeptického populizmu súčasného premiéra antisemitským extrémizmom jeho vyzývateľa by však cestou k „normálnejšej“ britskej politike rozhodne nebola.

(Verzia tohto článku vyšla pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Novinky

Zostaňme v kontakte